Embed HTML not available.
21
apr

Bojové plemená psov

Každý sme iný. V niekom môže pes na obrázku vzbudzovať strach, rešpekt, inému sa páči a obdivuje ho. Je tento pes naozaj takou hrozbou, ako sa o ňom hovorí? Poďme si na začiatok povedať niečo o bojových plemenách. Čo to vlastne bojové plemeno je, aké psy medzi ne radíme a čoho sa môžeme vlastne obávať?

Bojové plemená

Každý sme iný. V niekom môže pes na obrázku vzbudzovať strach, rešpekt, inému sa páči a obdivuje ho. Je tento pes naozaj takou hrozbou, ako sa o ňom hovorí? Poďme si na začiatok povedať niečo o bojových plemenách. Čo to vlastne bojové plemeno je, aké psy medzi ne radíme a čoho sa môžeme vlastne obávať? Kľúčové je povedať, že oficiálne pojem bojové plemená neexistuje. Sú to plemená psov, ktoré boli v minulosti určené na lov zvierat, ochranu pred veľkými šelmami, ochranu majetku a obranu človeka. Na internete nájdeme nespočetné množstvo rôznych zoznamov, ktoré evidujú, aké „nebezpečné“ tvory radíme medzi bojové plemená. Pri niektorých som sa úprimne celkom nasmial. Niekto ide písať o bojových plemenách, článku dá podnadpis  Pitt bull a fotku Rodézskeho ridgebacka J.

Poďme však k veci. Oficiálne/neoficiálne v zozname figurujú napríklad tieto plemená psov: Stredoázijský ovčiak, Americký staffordshirský teriér, Brazílska fila, Americký buldog, Argentínska doga, Nemecký ovčiak (toto ma naozaj pobavilo), Bullteriér, Thaiský či rodézsky ridgeback, Pittbull teriér, Kaukazský ovčiak, Doberman …  a mnoho ďalších…

To, čo vám budem ďalej písať, je len môj osobný názor. Názor trénera, ktorému prešlo rukami množstvo psov, aj tých problémových. Môžete si z toho niečo zobrať, alebo sa nad článkom len pousmiať a nesúhlasiť so mnou.

Bojové psy boli a sú veľakrát propagované médiami, ľuďmi a kadekým, že napadli ľudí, veď to boli bojové plemená, čo iné sa dalo čakať? Štatistiky však poukazujú na opak. Ľudia boli napadnutí omnoho častejšie plemenami, ktoré sa vôbec neradia medzi tie „bojové.“ Ja sám zo skúseností pokladám tieto psíky za rodinne založené, priateľské, veľmi kontaktné, predovšetkým k deťom. Samozrejme, keď si predstavíme chalana na ulici s holou hlavou, hrubou reťazou na krku, po boku obrovský pitbull s ostnatým obojkom, asi by sme k nemu dieťa nepustili. Aj keď by ste boli možno milo prekvapení J. A na to narážam. Vždy, vždy je to o prístupe človeka.

Tým nechcem uraziť holohlavých ľudí J. Ako sa budete správať k vášmu psíkovi, ako ho budete vychovávať a cvičiť, taký bude. Či pôjde o psa plemena bull alebo o malú čivavu. Počas nášho fungovania sme mali veľa prípadov, keď sme naprávali problémové správanie plemien, o ktorých by ste nikdy nepovedali, že budú akýmkoľvek spôsobom problémové.

Dôležite je, ak si psíka zaobstaráte, mať na neho čas, socializovať ho, aby poznal všetky miesta a podnety, s ktorými môže prísť do kontaktu. Učiť ho vychádzať s inými psami, nebáť sa ruchu mesta a samozrejme ľudí (teda pokiaľ nemáme psa na stráženie). Tzv. bojového psa dokážete totižto urobiť z akéhokoľvek psa. Rozdiel však je, keď vás pohryzie čivava alebo pitbull.

Tréneri Dogs academy takisto fungujú aj ako dobrovoľní záchranári, psovodi, kde aj medzi záchranármi máme veľa psíkov, ktorí sa radia podľa „múdrych hláv“ do triedy bojových. No práve tieto psíky sú našimi neskutočnými pomocníkmi a za záchranu ľudského života by položili aj ten svoj. Takéto psíky vedia byť – a sú – neskutočnými rodinnými priateľmi. Svoju rodinu milujú, k deťom sú citliví, pozorní a spĺňajú rovnaké kritériá ako akýkoľvek iný psík v domácnosti. Netreba sa ich báť. Jediný, koho sa treba báť, je nezodpovedný majiteľ, ktorý zanedbá svojho psíka, jeho výchovu, socializáciu a potom to dopadne presne tak, ako nás média informujú. Nie je to však problém psíkov, ale nás, ľudí.

Na záver spomeniem krásny príbeh od môjho priateľa, ktorý už bohužiaľ nie je medzi nami.

Tomášovi prišiel do života Ares. Šteniatko kríženca pitbula. Oslovil nás hneď, ako spolu začali fungovať a pracovali naozaj precízne. Chodili na tréningy spolu aj s jeho priateľkou a Aresovi by dali všetko. Pre mňa to boli tréningy plné smiechu, bláznenia, neskutočných prekvapení zo strany psíka, keď urobil pokroky a samozrejme obedov či večerí, ktoré mi títo dvaja vždy doniesli. Do ich života pribudlo dieťatko, malá Lili. Tomáš mi volal niekoľkokrát, že sa bojí, ako bude Ares reagovať na malú, predsa je to bojové plemeno. Po narodení malej sa dlhšie neozvali, tak som ich kontaktoval ja.

Tomáš mi s úsmevom na tvári povedal, že v živote nečakal, že to bude také dobré. Ares intuitívne strážil malú. Nie že by útočil na iných, ale malá sa len otočila a on hneď zbystril pozornosť. Dokázal sa na ňu pozerať hodiny a hodiny. Všade chodil za kočíkom, alebo kľudne ležal vedľa nej. Raz, keď malá spala, šla jej mamina na toaletu a malá Lili sa zobudila. Začala plakať. Ares v tom momente zareagoval, utekal pred toaletu a začal škrabať na dvere. Myslím, že keby vedel rozprávať, isto jej povie: „Plače ti dieťa, tak už poď za ňou, prosím….“

Prosím, venujte sa svojím psíkom a potom bude celé vaše fungovanie omnoho, omnoho jednoduchšie a krajšie.