02
Jun

Téma kliešťov je opäť aktuálna: Viete rozoznať, o aký druh kliešťa ide?

S témou kliešťov, ktorá prichádza pravidelne pred letom každý rok, sú spojené aj prenášané ochorenia. Tie síce môžu ohroziť život vášho zvieratka, no zároveň je mnoho dostupných informácií, z ktorých určitá časť nie je pravdivá.

Zhrňme si teda, čo o nich vieme. Kliešte sa vyskytujú v zeleni vo výške 0,5 až 1 meter nad zemou. Ku prežitiu potrebujú aj vlhkosť, takže najčastejšie sú v bylinných podrastoch či zmiešaných lesoch.

Domáci miláčik na nich môže natrafiť v mestských parkoch aj lesoparkoch. Vďaka vibráciám a vnemom čakajú v stojacej pozícii na zadných nohách s prednými vo vzduchu na svojho hostiteľa, ktorého krvou sa živia.

Najprv si však musia nájsť vhodné miesto, preto putujú po tele a hľadajú predovšetkým vlhkejšie miesto, ktoré je zároveň dobre prekrvené a jemné. 

Keďže sa živia krvou, tak vzniká riziko prenášania infekčných chorôb na zvieratká, prípadne aj na človeka. Ide najmä o kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu, toxoplazmózu, babeziózu a iné.

Skúsme sa bližšie pozrieť na tie najznámejšie. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa ochorenia patrí spomínaná lymská borelióza. Má rôzne štádiá, prvým z nich je začervenanie v okolí prisatia kliešťa – tu je ešte možnosť vyliečenia. Pri zvieratkách je to vďaka srsti ťažšie rozpoznateľné, preto to mnohokrát prejde do ďalšieho štádia, keď začne napádať systémy v tele – čo spôsobí malátnosť, bolesti a neurologické poruchy.

Zaujímavosťou je, že klinické príznaky u psov sú podobné ako u ľudí, môžu dokonca končiť smrťou, avšak pokiaľ na boreliózu ochorie mačka, do neurologického štádia sa to u nej nevyvinie.

Čo sa týka kliešťovej encefalitídy, tam stačí pár sekúnd prisatia na hostiteľa. Vírus je totiž v slinných žľazách kliešťa. Ochorenie má rôzne prejavy, medzi ktoré patrí bolesť hlavy, horúčka, slabosť, zvýšená teplota či gastro problémy.

Pokiaľ si myslíte, že kliešťovú encefalitídu je možné dostať iba priamo z kliešťa, mýlite sa. Pokojne sa ňou môžete nakaziť aj cez mlieko či mliečne výrobky. Výrobky pochádzajúce z infikovaného zvieraťa môžu byť taktiež zdrojom nákazy. Preto je dôležitá tepelná úprava (pasterizácia, pozn. autorky), ktorá prenos zamedzí. Všetky ochorenia je však možné včasne diagnostikovať, a to aj pomocou krvných testov.

VEDELI STE, ŽE:

  • sú to živočíchy staré asi 120 miliónov rokov,
  • samička vyprodukuje 2500 až 4000 vajíčok,
  • v dospelosti môžu mať rôznu farbu: tmavohnedá, čierna aj dočervena,
  • počas horúcich dní sa zvyknú zahrabať do pôdy,
  • môže po hostiteľovi loziť aj hodiny, kým nájde pre neho bezpečné miesto,
  • ich dĺžka života je približne niekoľko týždňov, no bez potravy vedia prežiť aj rok,
  • v dospelosti sa už iba samičky prisávajú na hostiteľa, samce sa v tejto fáze sústredia iba na oplodnenie,
  • krv zvyčajne sajú od 10 minút až niekoľko hodín,
  • ich sliny obsahujú špeciálne látky, ktoré spôsobia, že uhryznutie nie je cítiť.

Ak máte pocit, že vzhľad tohto neželaného návštevníka vám vždy príde odlišný, nemýlite sa. Existujú viaceré fázy tohto živočícha, kde sa ich vzhľad postupne mení. Vývoj kliešťa začína od vajíčka, prechádza cez larvu, nymfu a končí u dospelého jedinca.

Zdroj foto: kliest.eu

Na obrázku nižšie môžete vidieť, ako vyzerá larva v nenacicanom stave.

Zdroj foto: kliest.eu

Na obrázku nižšie môžete vidieť, ako vyzerá larva už v nacicanom stave.

Zdroj foto: kliest.eu

Po tom, ako sa larva vo veľkosti od 0,8 mm až 1 mm nasaje, odpadne a prechádza do ďalšej fázy, kde veľkosť je o niečo väčšia – 1,2 mm až 1,5 mm. Táto fáza sa nazýva nymfa.

Vzhľad nymfy je, ako môžete vidieť aj na obrázku vyššie, odlišný od larvy.

Na obrázku nižšie je nenacicaná nymfa.

V nasledujúcom obrázku je už v nacicanom stave.

Samička, ktorá prežije nacicanie, prechádza zo stavu nymfa do stavu dospelého jedinca, kde je možná aj reprodukcia. Voľným okom je pritom možné rozoznať, či ide o samičku, alebo o samca.

Samička kliešťa, zdroj foto: kliest.eu

Nacicaná samička kliešťa, zdroj foto: kliest.eu

Dospelý samec, zdroj foto: kliest.eu

V dospelosti sa prioritou v živote samca kliešťa stane oplodnenie samice, ktorá sa začne počas 1 až dvoch týždňov živiť krvou, nakladie vajíčka a následne uhynie. Tento celý cyklus kliešťa trvá v priebehu 2-3 roky. Počas tejto doby zadržiava v sebe nákazy, ktoré je schopný šíriť ďalej.

V tejto súvislosti sme sa rozhodli osloviť aj doktorku MVDr. Lauru Šlosárovú, aby nám zodpovedala niekoľko otázok týkajúcich sa spomínaných kliešťov.

Mnoho chovateľov zvieratiek je presvedčených, že kliešte sú sezónny problém. Je podľa vás pravda, že kliešte iba „letný problém“?

Kliešte vytvárajú už takmer celoročný problém. Ich aktivita začína, keď teploty vystúpia nad 5 stupňov Celzia. Je pravdou, že v lete pri najvyšších horúčavách ich aktivita o niečo klesne, avšak stále je potrebné sa chrániť.

To znamená, že pokiaľ sú celoročne vyššie teploty, teda nad 5 stupňov, tak v tom prípade môže napríklad psík chytiť kliešťa aj cez zimné obdobie?

Áno, s globálnym otepľovaním sa predlžuje interval, keď sú kliešte aktívne, ich počet z roka na rok výrazne stúpa, stúpa počet infikovaných kliešťov a taktiež sa dostávajú viac na sever.

Kedysi boli totiž problémom skôr južnejších krajín, teraz sa s nimi bez problémov stretneme aj v severských krajinách ako je napr. Švédsko, alebo Fínsko.

Kedy je teda najviac potrebné sa chrániť pred týmto parazitom?

V našom tepelnom pásme je odporúčané chrániť seba a svojho domáceho miláčika od marca do decembra.

Čo sa týka prevencie, viete nám priblížiť opatrenia, ktoré nám a domácemu miláčikovi pomôžu ochrániť sa?

V dnešnej dobe je na trhu veľmi veľké množstvo prípravkov, od obojkov, cez pipety, po tablety. Vždy je ideálne skonzultovať s vašim veterinárnym lekárom, ktorý typ je pre vás a vášho psa najvhodnejší.

Je tam rozdiel medzi ochranou krátkosrstého a dlhosrstého psíka?

Áno, napr. pre dlhosrsté psy s hustou podsadou sa neodporúčajú obojky; niektoré plemená psov, ako sú kólie môžu byť citlivé na niektoré účinné látky obsiahnuté v týchto preparátoch; pre psy, ktoré sú v byte, sa odporúčajú prípravky, ktoré majú aj repelentný účinok; atď.

Existuje aj vakcinácia?

Čo sa týka vakcinácie, u psov sa dá očkovať jedine proti lymskej borelióze. Očkovanie tohto ochorenia však nezabezpečí 100 % imunitu, zmierni však príznaky ochorenia.

Čo teda odporúčate vy?

Ideálne je vyhýbať sa miestam, o ktorých vieme, že je tam zvýšený výskyt kliešťov a po každej prechádzke psa poriadne poprezerať. Kliešte vyhľadávajú oblasti s tenkou, dobre prekrvenou kožou, ako je oblasť slabín, brucha, podpazušia a tváre psa.

Pokiaľ vidím, že môj psík má po prechádzke už prisatého kliešťa, aký má byť ďalší postup?

Ideálne je zaobstarať si háčiky na kliešte. Je to veľmi elegantný spôsob ako kliešťa odstrániť aj doma. V žiadnom prípade sa ho nesnažíme potierať olejom alebo masťami, hrozí vyššie riziko prenosu infekčných patogénov z kliešťa na vášho psa. Taktiež kliešťa nevyberáme pinzetou, ideálne ani nechtami, ľahko sa môže stať, že odtrhneme telo od hlavičky kliešťa.

Ak sa stane, že odtrhnem telo od hlavičky, ohrozím tým život psa?

Netreba panikáriť. Môžete navštíviť veterinárneho lekára, ktorý sa pokúsi hlavičku odstrániť ihlou alebo budete oblasť potierať 2-3x denne hojivou masťou, hlavička by mala sama vyhnisať von. Ak sa nám zdá okolie začervenané a opuchnuté, opäť je na mieste návšteva veterinára.

Príznaky ochorení prenášaných kliešťami vznikajú 6-22 dní po infekcii. Niektoré ochorenia sa však môžu prejaviť aj o niekoľko rokov neskôr. K typickým príznakom týchto ochorení je apatia, bledé sliznice, teplota, nechutenstvo a neochota k pohybu.

MVDr. Laura Šlosárová je veterinárnou lekárkou a chovateľkou plemena samojed. Študovala na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a pracuje na veterinárnej klinike v Žiline na Vlčincoch.

ZDROJE:

kliest.eu

PEŤKO B. Neželaní kuriéri

Jurášek, V., Dubinský, P. Veterinárna parazitológia

Svobodová, V., Svoboda, M. Klinická parazitologie psa a kočky

GREŠÍKOVÁ M. Kliešťová encefalitída – trvalý zdravotnícky problém